EJ, HÁJE, HÁJE, ZELENIE HÁJE, DETVIANSKI MLÁDENCI STAVAJÚ MÁJE...

Strom vo zvykoch, je zrod života, dobrého zdravia, preto májové rastliny v poľnohospodárstve dostali prívlastok – „májovanie“.

Už v stredoveku stavali máje, ako prejav úcty pred kostoly, radnice, pred domy všeobecne uznávaných ľudí. Od vyznania svojich citov nebolo ďaleko postaviť máj, ako prejav lásky mládenca pre svoju milú. V pätnástom storočí postavenie mája dievčine, za určitých okolností mohlo nadobudnúť už aj právny význam. Ak bol sľub vernosti daný bez svedkov, postavený máj sa chápal ako verejné potvrdenie. Stromy mládenci vyberali tie najkrajšie – vysoké rovné s bohatým pravidelným zakončením na vrcholci. Stavanie májov bolo rozšírené na celom Slovensku. V rámci úsilia o racionálnejšie hospodárenie s lesmi sa postupne stavanie májov začalo zakazovať. Zvolenská stolica zakázala tento zvyk v roku 1792. Zákazy rešpektovali najmä vo väčších mestách, ale viac ako zákaz tu zohral úlohu celkový vývoj mestského prostredia. V obciach, zákaz nebol veľmi rešpektovaný, preto dozor v lesoch sprísnili a mládenci dostávali povolenie iba na určitý počet výrubu stromov. V lokalitách bohatých na lesy, podobných ako je Detva, bol zákaz ignorovaný a tradícia stavania májov pred domy dievčat pretrvala v meste pod Poľanou, až do druhej polovice 20.storočia, samozrejme postupom času v oveľa menšom množstve. Na prelome 19. a 20. storočia sa venovala pozornosť jednému máju, ktorý mládenci postavili všetkým dievčatám v obci. Povinnosťou dievčat bola výzdoba mája stužkami, tkaným uterákom a trúnkom. Na 1. mája nasledovala „vykrúcačka“ s poriadnou májovou zábavou.

Spomienky informátorov majú aj takéto výpovede: „Keď horničania  v noci postavili máj dolničanke, do rána ho dolnickí mládenci zvalili a postavili druhý, alebo opačne. Dakedy sa aj poriadne pobili, ak o diouvča mali záujem viacerí ženby chtiví mládenci“.

V 70. rokoch 20. storočia v Detve začali máje stavať mládenci folklórnych kolektívov pre svoje súboristky a všetky dievčatá v meste pod Poľanou – jeden v starej časti Detvy a druhý na sídlisku.

Koncom 20. storočia začali máje stavať i študenti Gymnázia a žiaci ZŠ. Okrem týchto spomínaných stromov, v Detve vidíme stáť ešte dva-tri máje, ktoré si stavajú spriaznení susedia na svojej ulici, ako dobrý zvyk, alebo lepšie povedané ako spoločenské stretnutie pre utuženie dobrých susedských vzťahov. Detvianski mládenci už nemusia tajne vyrubovať stromy a na koníkoch, či na traktore nenápadne zvážať z podpolianskych lesov na dotyčné miesto, o to sa stará Mesto Detva a pracovníci Kultúrneho centra A. Sládkoviča v Detve.

Každý rok máje v Detve stoja počas celého mesiaca, ale ich čaro lásky ostalo už len ako pekná  tradícia uchovávania zvykov a obyčají ľudu spod Poľany.

 

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.