Mesto a okolie

Kaľamárka

Kaľamárka – Chrapková patrí medzi najstaršie archeologické lokality na Slovensku. V novembri v r. 1889 tu uskutočnili prvé archeologické prechádzky Andrej Kmeť s Karolom Antonom Medveckým. Po prvej a druhej sv. vojne sa stala stredobodom pozornosti amatérskych záujemcov. Žiaľ, týmito aktivitami dochádzalo aj k ničeniu lokality a viacero týchto nálezov skončilo v súkromných zbierkach, časť v rôznych múzeách alebo zmizlo bez stopy. Preto archeologický ústav SAV v Nitre v r. 1986 – 1989 pristúpil k serióznemu archeologickému výskumu tejto lokality. Z realizovaných 23 sond sa našlo vyše 8000 fragmentov keramiky a okolo 500 drobných predmetov. Dokázalo sa budovanie hradiska a jeho osídlenie v rôznych historických obdobiach. Dokázateľne tu bolo osídlenie už v mladšej dobe bronzovej, miesto zažilo výboje Keltov v železnej dobe, germánske vpády, dobu rímsku, sťahovanie národov až po slovanské – veľkomoravské obdobie. Zo skúpych písomných prameňov viažucich sa k 10. /11. storočia možno vyčítať, že tieto regióny sa postupne začleňujú do novovzniknutého Uhorska. Nakoniec hradisko zaniká mohutným požiarom a stráca v tomto období svoj strategický význam. Mohutné skalné bralo Kaľamárka ( 816 m. n. m.) je dodnes zaujímavým lákadlom pre miestnych i zahraničných turistov či skalolezcov.  Históriou i prírodnými zaujímavosťami lokality turistov sprevádza vybudovaný náučný chodník. 

Kaľamárka

Kaľamárka

 Kostol sv. Františka z Assisi 

 Klasicistický Kostol sv. Františka bol postavený v rokoch 1804 – 1805, postavený na mieste renesančného kostola zo 17. stor., z ktorého do novostavby prebrali už len vežu. Hlavný oltár je klasicistický, pôsobivé sú aj neskorobarokové oltárne maľby a bohato zdobený interiér. Na južnej strane kostola je umiestnená pamätná tabuľa Karolovi Antonovi Medveckému, národnému etnografovi a historikovi, ktorý v Detve pôsobil ako katolícky kňaz v r. 1899 – 1901. Výsledkom zhromažďovania jeho cenných poznatkov je Monografia Detva (1905) ako prvá slovenská monografia obce vôbec. Budova kostola je zapísaná v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Poniže kostola je zachovaná ľudová plastika – kamenná prícestná neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1766. Na križovatke Partizánskej a Cintorínskej ulice sa nachádza kamenná neskorobaroková polychrómovaná ľudová plastika sv. Floriána z 18. storočia.

Vagačov dom

Rodinný dom Vagačovcov,  zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. Ján Vagač, rodák zo Starej Turej, založil prvú bryndziareň na Slovensku v Detve v r. 1787, ktorej výrobky sa stali obľúbené doma i v zahraničí.  V jeho odkaze úspešne pokračovali do začiatku 50. rokov ďalší rodinní príslušníci. Dom bol postavený na začiatku 20. storočia a nadstavaný v r. 1930.


Pôvodný detviansky dom s bránou na Námestí  SNP č. 6

Murovaný dom s dlhým dvorom bol charakteristický pre Detvu v minulosti. Zaujímavosťou a súčasťou domu je drevená brána uzatvárajúca dvor, ktorá je poslednou zachovanou ukážkou drobnej drevenej architektúry pôvodnej Detvy. Ľudový dom s bránou je zapísaný v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. 

Detviansky dom

Expozícia drevených náhrobných krížov (pri Kalvárii)

Umelecké cítenie detvianskych ľudí sa dostalo do sveta najmä prostredníctvom pestrých výšiviek a vyrezávaných krížov. Náhrobné a prícestné drevené kríže v Detve a okolí z 19. a 20. storočia sú regionálnou osobitosťou. Ich špecifický charakter a unikátnosť dotvorilo hlavne 18. storočie, keď sa baroková kultúra v Detve a okolí odrazila vytvorením tzv. zľudovelého baroka. Staršie aj novšie náhrobné  kríže sa nachádzajú dodnes na miestnom cintoríne,  časť najhodnotnejších bola po ich obnove premiestnená  v r. 2000 ako Expozícia drevených náhrobných krížov ku Kalvárii nad cintorínom. Niektoré z nich sú zapísané v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. V r. 2016 boli ako prvok Drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní zapísané  aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich výrobcami boli zruční chlapi z dediny, medzi nimi v 20. rokoch 20. stor. vynikal Jozef Fekiač, ale aj ďalší majstri, na ktorých nadväzujú aj zruční súčasní výrobcovia. Majster tvoril nielen pre Detvu či okolité obce, ale aj pre Slovenské národné múzeum v Martine a jeho 60 krížov sa nachádza na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách. Kríže boli známe najprv ako náhrobné, neskôr sa podľa nich začali vyrábať omnoho vyššie prícestné kríže. Stavali sa popri cestách, pri školách, v častiach  chotárov, ba i na súkromných pozemkoch. Dodnes malebne dotvárajú kolorit  Detvy i tunajšieho regiónu a sprevádzajú návštevníka po okolitých lazoch. 

Kríže

 Kaplnka na Kalvárii

S výstavbou Kalvárie sa začalo r. 1910 a tvorí ju 14 zastavení krížovej cesty s maličkým kostolíkom. Zastavenia sú malé murované stavbičky s obdĺžnikovým pôdorysom, zastrešené sedlovou strieškou. V presklených nikách sú zobrazené výjavy Krížovej cesty. Samotná kaplnka je postavená v historizujúcom slohu, uprostred so sochou Piety. Čelnú fasádu ukončuje drevená zvonička. Pri kaplnke stojí vyrezávaný detviansky kríž od miestneho ľudového rezbára Jána Fekiača z r. 1974. Zaujímavosťou je aj 75 kg vážiaci zvon, ktorý darovala kaplnke r. 1935 vdova Antónia Vagačová.  Kalvária sa viackrát renovovala, naposledy v r. 2007.

 

Kalendár podujatí

február jan mar

Prejdite myšou nad kalendár a zobrazia sa Vám podujatia. Kliknutím na podujatie zobrazíte podrobnosti.

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.