VEĽKÁ NOC V DETVE

Veľká noc patrí spolu s Vianocami medzi naše dva najkrajšie sviatky v roku. Prebúdza sa príroda a s koncom pôstu oslavujeme príchod jari – znovuzrodenie.

 

Do jarného novoročenia patrili všetky obradové činnosti, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie ľudí i zvierat, očistu chotára od škodlivých síl... Väčšina týchto magicko-ochranných činností sa vykonávala práve v období veľkonočných sviatkov.

Popolcovou, či Škaredou stredou sa skončili Fašiangy a po 40 dňovom pôste (odrátajúc nedele) prichádza Veľká noc, ktorá začína Kvetnou nedeľou, kedy do kostola nosíme na posvätenie vŕbové prútiky (maňušky). Tieto si ľudia dávali za krížik, sväté obrázky, pod hrady, aby ich ochránili pred búrkami a chorobami.

Na Zelený štvrtok ženy bielili steny, kalili podlahy, umývali všetok riad, aby urobili očistu celej domácnosti, chlapi sa postarali o statok, narúbali dreva. Tiež sa pripravovali veľkonočné pokrmy – chleba, baba, makovník, huspenina (studeno)... V ten deň sa v kostole zaviažu zvony a my sa zdržiavame väčšieho konzumovania jedál, až do Bielej soboty, keď sa zvony znovu rozozvonia.

Veľký piatok je úplne pôstny, tak ako je na Štedrý deň na Vianoce. V tento deň je  vraj dobre štepiť a orezávať stromy.

Biela sobota je pôstna, ako na Veľký piatok až do večera. V tento deň sa páli Judáš – staré oleje a nepotrebné staré rúcha (sväteniny). Tento popol slúžil na posypanie priesad a tiež ako liek proti boleniu hrdla. Od ohňa sa zapaľuje Veľkonočná svieca Paškál. Posvätenú vodu v tento deň si tiež v domácnosti pridávali do jedál, aby boli zdraví.

Veľkonočná nedeľa je sviatkom  zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tu končí pôst a nasleduje zábava, ktorá vrcholí Veľkonočným pondelok – Kúpačkou, mládenci zo zábavy odchádzali priamo do príbytkov dievčat. Na Podpoľaní sa nešibalo, mládenci, tiež chlapci, ale aj staršie ročníky chlapov, iba oblievali studenou vodou  dievčatá, ženy – aby po celý rok boli zdravé a šikovné. Tie ich za vinšovanie obdarili trúnkom, údeninou, pečivom a v cibuľovej šupke zafarbenými vajíčkami.

 

Pranostiky hovoria:

Na Veľký piatok sa štepia ovocné stromy.

Keď na Veľký piatok nie je mráz, býva veľa hríbov.

Pekná a jasná Veľká noc, bude hojná úroda.

Začiatkom apríla opiľuj suché konáre, budú dobré lekváre.

Apríl v daždi, máj v kvete.

„Do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahav, a po Ďure ide von, ak keby to mlátkom zatĺkav“

Kŕkanie žiab pred Ďurom signalizovalo, že po Ďure umĺknu, pretože príde ešte zima.

 

 

 

text: Emília Sekerešová

foto: archív Podpolianske múzeum

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.