Podpolianske múzeum

Aktuálne oznamy

O múzeu

VITAJTE V PODPOLIANSKOM MÚZEU V DETVE. Inštitúciu založilo Mesto Detva 1. februára 1994. Hlavným poslaním múzea je výskum, zhromažďovanie, dokumentácia, odborné spracovanie, ochrana a sprístupňovanie hmotných i duchovných artefaktov Podpoľania so špecifickým zreteľom na odkaz tradičných hodnôt a histórie regiónu. Prvé myšlienky o vzniku múzea sa zrodili v medzivojnovom období, reálne základy dostali po roku 1989. Základy zbierkového fondu múzea vytvorila v 90. rokoch etnografická zbierka viacerých zamestnancov a občanov, ktorí z poverenia mesta zbierali a vykupovali predmety ľudovej kultúry z celej oblasti Podpoľania.  Ich počet s pribúdajúcimi rokmi rástol, v súčasnosti je k 31. 12. 2024 spravovaných v múzeu 7 043 prírastkových čísel. Zbierkové predmety sú rozdelených do etnografického, historického a archeologického fondu, pričom najväčšiu časť zbierok tvorí etnografický fond. Predmety v zbierkovom fonde získava múzeum do vlastníctva kúpou, zberom, darovaním a prevodom do správy (archeologické nálezy). Významné miesto vo fonde predstavujú i predmety získané vďaka  aktivitám a podpore  Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, hlavne súťaži  Instrumentum Excellens, darov  od výrobcov z Jarmoku remesiel pri FSP v Detve, z pozostalostí či zberateľských aktivít jednotlivcov i rodín z regiónu. Od 1. januára 2008 bolo uznesením Mestského zastupiteľstva v Detve č. 171/07 z 12. 12. 2007 Podpolianske múzeum organizačne začlenené do príspevkovej organizácie Kultúrne centrum Andreja Sládkoviča v Detve, naďalej zostáva v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Detva. Jeho poslanie a ciele zostávajú nezmenené aj v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.

Od roku 2014 múzeum sídli v budove bývalého Obecného úradu na Námestí SNP 1 v historickej časti mesta Detva. Návštevníkom ponúka dve stále interiérové expozície a dve stále výstavy, počas roka  sa vždy aktuálne menia krátkodobé výstavy. Vo dvore múzea pribudla komorná expozícia drevených krížov. V tomto kontexte sa prezentuje rôznordosť a originalita zbierkového fondu múzea sa odkazom na tradičné hodnoty Detvy a regiónu. Múzeum však ponúka aj iné skvosty. Historickým priestorom budovy dominuje vo vstupnej hale  zreštaurovaný drevený vyrezávaný stĺp zhotovený v  30. rokoch 20. storočia detvianskymi majstrami,  bratmi Fekiačovcami. Nemenej pôsobivý je monumentálny, takmer 5 metrov vysoký starobylý prícestný kríž z Hriňovej, časti Štoliansko. Jeho datovanie potvrdilo úctyhodný vek v rozmedzí rokov 1848 – 1864 a zaradil sa tak medzi najstaršie drevené kríže na Podpoľaní. Okrem výstavných aktivít ponúka múzeum celoročne v rámci svojho zamerania návštevníkom všetkých vekových kategóriách aj prezentačné podujatia: kultúrno-výchovné a neformálne edukačné aktivity (odborné prednášky s lektormi, semináre, besedy, prezentácie a pod.,) tvorivé dielne regionálneho charakteru a špecializované podujatia podľa aktuálnych požiadaviek rôznych inštitúcií i širokej verejnosti.  

Stále expozície  v priestoroch múzea

• Slovenské ľudové hudobné nástroje z projektu  Instrumentum Excellens FSP Detva 2001 – 2020
  Moderne riešená reprezentatívna expozícia edukatívno-náučného charakteru zaujme návštevníka nielen exponátmi, ale aj grafickým riešením či interaktívnymi prvkami. Expozícia je výsledkom zhromažďovania ľudových hudobných nástrojov z prestížnej celoštátnej súťaže výrobcov Instrumentum Excellens FSP Detva, realizovanej v r. 2001 – 2010 a 2017 – 2019. Expozícia je sprístupnená od 30. 11. 2020.
  
  

• Ovce moje, ovce.... Valaská kultúra na Podpoľaní (2009) 
  Expozícia je venovaná tematike valaských tradícií, salašníctva, mliekárenskej produkcie a bryndziarstva v regióne. Časť expozície je venovaná rodine Vagačovcov a vzniku prvej bryndziarne na Slovensku (1787). V roku 2012 bola expozícia doplnená zmenšenou replikou salaša s honelnicou a príslušenstvom interaktívneho zamerania.

Stále výstavy v priestoroch múzea

• Detva v kontexte Vígľašského panstva (2012) 
  Historická výstava je prierezom dejín Detvy a Vígľašského panstva, jeho majiteľov i architektonických premien zámku Vígľaš. V týchto súvislostiach je zachytený aj vznik Detvy ako poddanskej obce s poukázaním na jej  najvýznamnejšie historické medzníky.
  

• Z Detvy na more... Július Juraj Thurzo, prvý slovenský námorný kapitán (2015) 
  Výstava ponúka pohľad na nevšednú prácu i život prvého slovenského námorného kapitána, rodáka z Detvy, ktorého celoživotné úsilie je prínosom v ďaleko nadregionálnom kontexte.

• Drevené vyrezávané kríže (2021)
  Komorná expozícia vo dvore Podpolianskeho múzea prezentuje súbor autentických detvianskych drevených vyrezávaných krížov. Kolorované i nekolorované náhrobné kríže s výškou do 2 metrov boli v minulosti súčasťou detvianskeho cintorína. Prezentujú sa buď v jednoduchej kráse – bez výzdoby, na iných dominuje tradičná podpolianska motivika. Expozícia umožňuje vstup osobám s telesným postihnutím.

Krátkodobé výstavy

•  TATARKOVCI. Výber z remeselnej tvorby a zbierky zmenšených konských záprahov starého otca, otca a Ľubomíra Tatarkovcov (10. 7. 2025 - 29. 5. 2026).

• Sprievodné podujatie 58. ročníka FSP v Detve.  Výstava predstavuje unikátnu zbierku – majstrovsky prepracované zmenšené drevené konské záprahy ľudového  remeselníka ĽubomíraTatarku (*1958), jeho otca Jána Tatarku ml. (*1932, † 2023 ) a starého otca Jána Tatarku st.  (*1905, † 1997).  Časť výstavného priestoru ponúka aj výber pastierskeho riadu z  tvorby Ľubomíra Tatarku.  Vo všetkých predmetoch  sa odzrkadľuje nielen remeselná zručnosť, znalosť tradičných postupov a vzorov, ale tvorcovia do predmetov vdýchli aj hlbokú úctu k tradícii, remeslu, ľuďom a lásku k prostrediu, z ktorého vzišli. 

Expozície, výstavy

Jednou z dôležitých aktivít múzea sú aj prezentačné činnosti, medzi nimi aj realizácia expozícií a výstav. Podpolianske múzeum pripravuje pre návštevníkov vlastné výstavy  z exponátov, ktoré sa nachádzajú v zbierkovom fonde a depozitári múzea, využívajú sa však aj možnosti zapožičania výstav z iných múzeí, osvetových pracovísk i od jednotlivcov – zberateľov. Realizácia všetkých stálych výstav a expozícií bola možná vďaka mimorozpočtovým zdrojom, predovšetkým prostredníctvom grantového programu Ministerstva kultúry SR, Banskobystrického samosprávneho kraja, podpory Kultúrnej komisie pri MsZ v Detve, Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, v posledných rokoch i vďaka Fondu na podoru umenia.  Od svojho vzniku múzeum zrealizovalo viac ako stovku výstav, z toho dve sú už stálymi výstavami a dve expozície trvalého charakteru. V súčasnosti múzeum ponúka:

Stále expozície

• Slovenské ľudové hudobné nástroje z projektu  Instrumentum Excellens FSP Detva 2001 – 2020
  Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve obnovili v roku 2001 projekt výroby, hodnotenia, scénickej interpretácie a dokumentácie slovenských ľudových hudobných nástrojov Instrumentum Excellens FSP Detva. Expozícia je výsledkom zhromažďovania ľudových hudobných nástrojov z prestížnej celoštátnej súťaže výrobcov Instrumentum Excellens FSP Detva, realizovanej v r. 2001 – 2010 a 2017 – 2019. Nadväzuje na súťaž výrobcov ľudových hudobných nástrojov Instrumentum Excellens o Cenu Dr. Ladislava Lenga konanej v rámci FSP v Detve v r. 1975 – 1985.
  
  Moderne riešená reprezentatívna expozícia s edukatívno-náučným charakterom a nadčasovým grafickým riešením  predstavuje bohaté spektrum nástrojových skupín v počte 118 kusov nástrojov od 47 výrobcov zo Slovenska  z druhého a tretieho cyklu tejto súťaže. Najlepší účastníci súťaže získali predmetný certifikát – Cenu Instrumentum Excellens FSP Detva, kde prioritou bola  zvuková – hudobná kvalita, zachovanie tradičných znakov a postupov i výtvarná úroveň nástrojov.  S interaktívnymi prvkami, medailami od akademického sochára Jána Kulicha,  dokumentačnými výstupmi i audiovizuálnymi nahrávkami má expozícia  čím osloviť potencionálneho návštevníka v širokom vekovom, sociálnom, laickom i odbornom spektre. Dominujúcim prvkom expozície je 21 majestátnych fujár, zaujmú však aj ostatné nástroje – trombity, gajdy, píšťaly, signálne, strunové nástroje, zvukové hračky – zábavky, rohy – trúby či zvonce. Jej cieľom je priblížiť širokej verejnosti aktivity FSP v Detve zamerané na výrobu a výrobcov ľudových hudobných nástrojov, zachovávať bohaté kultúrne dedičstvo Podpoľania a aktivizovať potencionálnych záujemcov – pokračovateľov, hlavne mladú generáciu. Expozícia je sprístupnená verejnosti od 30. 11. 2020.

Foto: E. Műhlbergerová, archív Podpolianskeho múzea v Detve

• Ovce moje, ovce... (Valaská kultúra na Podpoľaní)
  V roku 2009 sprístupnilo Podpolianske múzeum vo svojich priestoroch prvú stálu expozíciu Ovce moje, ovce..., ktorá bola zavŕšením trojročného projektu dokumentácie a prezentácie/výstav salašníckeho chovu oviec pod Poľanou. Prvá výstava sa uskutočnila v roku 2006 pod názvom Ovčiarstvo na Podpoľaní, kde sa návštevníci mohli oboznámiť s pôvodom a spôsobom chovu oviec u nás, s tradičným i modernejším spracovaním ovčieho mlieka. V roku 2007 múzeum realizovalo druhú etapu projektu – výstavu Salašnícky riad Ladislava Slobodníka, v rámci ktorého poskytlo priestor významnému ľudovému výrobcovi Ladislavovi Slobodníkovi z Podkoníc. Tretia etapa v roku 2008 bola venovaná bryndziarstvu ako odvetviu, ktorého korene siahajú práve do Detvy. Hlavnou myšlienkou expozície je upozorniť návštevníka na pôvod a spôsob života obyvateľov Podpoľania a na skutočnosť, že je stále veľmi živý a inšpiratívny. Dôkazom toho, že salašníctvo žije vo svojej materiálnej i duchovnej podobe dodnes, sú aj jedinečné ľudovo-umelecké výrobky a ľudová drevorezba súčasných výrobcov Podpoľania, ktoré predstavujú časť expozície. V ďalších častiach sa návštevníkovi predstavia  tradičné spôsoby salašníctva, pôvodné  technológie spracovania ovčieho mlieka, salašnícky riad či vývoj bryndziarstva v tomto regióne. Všetky tri výstavy aj trvalú expozíciu múzeum zrealizovalo vďaka finančnej podpore  Ministerstva kultúry SR a dofinancovaniu Mesta Detva. Väčšia časť zbierkových predmetov do galérie ľudových výrobcov v expozícii bola získané vďaka finančnému príspevku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. V roku 2012 bola v rámci expozície slávnostne sprístupnená zmenšená replika salaša s príslušenstvom a honelnicou od výrobcu Ladislava Slobodníka z Podkoníc. Vyrobená je  podľa autentických predlôh v pomere 3:1 s rešpektovaním tradičnej technológie a postupov. Spolu s figúrkami baču, valachov a oviec slúžia ako interaktívne predmety pre verejnosť so špecifickým zameraním pre deti a mládež. Expozíciu so salašom dopĺňajú priebežne počas roka sprievodné podujatia pre predškolské, školské zariadenia i širokú verejnosť s rovnomennou tematikou.

Foto: E. Műhlbergerová, archív Podpolianskeho múzea v Detve

Foto: E. Műhlbergerová, archív Podpolianskeho múzea v Detve

Stále výstavy

• Detva v kontexte Vígľašského panstva
  Výstava  s historickým zameraním bola sprístupnená v roku 2012.  Výstava je vodiacou niťou od prvopočiatkov vzniku Vígľašského zámku a panstva, Detvy ako poddanskej obce a neskôr mestečka, pristavuje sa pri najvýznamnejších udalostiach, rodoch a podčiarkuje kontext s európskymi dejinami od 14. do 20. storočia. Široká laická i odborná verejnosť si môže prezrieť zaujímavé  písomné, obrazové či fotografické dokumenty doplnené o výber  z archeologických nálezov z Kalamárky či Vígľašského zámku. V časti výstavy o Detve zaujme okrem iného aj reprezentatívny výber výrobkov zo sklární na Podpoľaní či precízne zvládnutá práca na výrobe faksimile privilegiálnej listiny Františka I. Habsburského z 13. 12. 1811, ktorou udeľuje panovník Detve trhové a jarmočné práva a štatút mestečka. Príprava a realizácia výstavy bola možná  vďaka finančnej podpore  Komisie Kultúry pri Mestskom zastupiteľstve v Detve. Podľa záujmu je možné pre rôzne vekové kategórie návštevníkov popri bežnom lektorskom výklade pripraviť aj sprievodné podujatia  k danej tematike.

Foto: E. Műhlbergerová, archív Podpolianskeho múzea v Detve

• Z Detvy na more... Július Juraj Thurzo, prvý slovenský námorný kapitán
  Podpolianske múzeum od svojho vzniku venovalo pozornosť Júliusovi Jurajovi Thurzovi – prvému slovenskému námornéhmu kapitánovi, významnému detvianskemu rodákovi. Dlhoročný výskum, spoločná spolupráca i prezentačné aktivity s potomkami námorného kapitána a pracovníkmi Slovenskej plavby a prístavov v Bratislave, a. s.,   sa pretavili do realizácie  stálej výstavy Z Detvy na more…Július Juraj Thurzo – prvý slovenský námorný kapitán (2015). Výstava predstavuje výber zozbieraných fotografických i dokumentačných prameňov z dobrodružného živote od jeho cesty z Detvy na štúdiá, plavby po svetových moriach a poslednom kapitánskom pôsobení v Poriečnom a plavebnom úrade pre oblasť Dunaja v Bratislave. Približuje ho však nielen ako odvážneho námorníka, ale zároveň  ako čestného a láskavého človeka v kruhu rodiny a priateľov. Plošné materiály dopĺňajú získané autentické predmety z pozostalosti kapitána a interaktívny prvok kormidla. Na spolupráci sa podieľali aj potomkovia námorného kapitána, pracovníci Slovenskej plavby a prístavov, a. s., Bratislava, projekt finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a nákup niektorých predmetov do zbierok múzea finančne podporila Slovenská plavba a prístavy, a.s., Bratislava. Obľúbené sú rôzne sprievodné podujatia k výstave.

Foto: E. Műhlbergerová, archív Podpolianskeho múzea  v Detve

• Drevené vyrezávané kríže
  Komorná expozícia vo dvore Podpolianskeho múzea pribudla v r. 2021 a prezentuje súbor autentických detvianskych drevených vyrezávaných krížov. Kolorované i nekolorované náhrobné kríže s výškou do 2 metrov boli v minulosti súčasťou detvianskeho cintorína. Prezentujú sa buď v jednoduchej kráse – bez výzdoby, na iných dominuje tradičná podpolianska motivika. Expozícia umožňuje vstup osobám s telesným postihnutím.           

Foto: E. Műhlbergerová, archív Podpolianskeho múzea v Detve 

Krátkodobé výstavy

•  TATARKOVCI 

  Výber z remeselnej tvorby a zbierky zmenšených konských záprahov starého otca, otca a Ľubomíra Tatarkovcov. Výstava je nielen pohľadom na pôsobivú  remeselnú zručnosť, ale je zároveň aj úprimnou výpoveďou na okolitý  svet v kontinuite troch generácií ľudových tvorcov z rodiny Tatarkovcov. Predstavuje unikátnu zbierku – majstrovsky prepracované zmenšené drevené konské záprahy ľudového remeselníka Ľubomíra Tatarku (*1958), jeho otca Jána Tatarku ml. (*1932, † 2023 ) a starého otca Jána Tatarku st.  (*1905, † 1997).  Srdce Ľubomíra Tatarku je navždy  spojené s ovčiarstvom a valaskou kultúrou,  preto  časť výstavného priestoru ponúka aj výber pastierskeho riadu z jeho tvorby. Celá tvorba odzrkadľuje nielen remeselná zručnosť, znalosť tradičných postupov a vzorov, ale tvorcovia do predmetov vdýchli aj hlbokú úctu k tradícii, remeslu, ľuďom a lásku k prostrediu, z ktorého vzišii.  Výstava trvá do 29. 5. 2026.

Zo zbierkového fondu

Medzi základné úlohy každého múzea okrem iných aktivít patrí výskum, zbierkotvorná činnosť, ochrana a dokumentácia zvereného zbierkového fondu. Nakoľko sa Podpolianske múzeum  zaoberá prioritne zbierkotvornými aktivitami a dokumentáciou ľudovej kultúry Podpoľania,  v zbierkovom fonde eviduje predmety prevažne etnografického charakteru v najbohatšom etnografickom fonde. Prevažné zastúpenie tu má hlavne ľudový odev a textil. Väčšina týchto predmetov bola zhotovená v domácnostiach, najmä ženami, len niektoré kusy si dávali zhotovovať vyučeným remeselníkom. Medzi takéto patrili napríklad aj vyšívané kožuchy, ktoré zhotovovali dedinskí kožušníci – kušnieri. Kolekcia mužských i ženských kožuchov z Podpoľania sa nachádza aj v zbierkach múzea, rovnako ako časť vybavenia dielne známeho detvianskeho kožušníka Mikuláša Šufliarskeho. Múzeum sa môže popýšiť aj jedinečnou vyše dvestokusovou  zbierkou rukávcov – opleciek pochádzajúcou z rôznych kútov Podpoľania, ale aj modrotlačovými sukňami, kolekciou čepcov a ďalšími súčasťami ženského odevu. Zaujímavé sú i tkané plachty na hlavu žien pri sviatočných príležitostiach či originálne svadobné party. V menšom zastúpení je v zbierkach mužský odev, aj tu však nachádzame vzácne kúsky. Zastúpený je aj textil, napr.  kútne či hrobové plachty, prestierania s rôznymi technikami výzdoby. Pôsobivé sú slávnostné kúsky  s unikátnou výzdobou výšivkou krivou ihlou. Ďalšie predmety dokumentujú bohaté salašnícke a pastierske tradície tohto regiónu – črpáky, črpačky, formy na oštiepky, syry, pastierske kapsy, valašky, biče či vahany dávajú vyniknúť šikovným rukám vtedajších, ale aj súčasných remeselníkov. Časť z nich je prístupná v priestore trvalej expozície Ovce moje, ovce (Valaská kultúra na Podpoľaní). Iné predmety dokumentujú roľnícky spôsob života v  regióne, ale aj bežný život ľudí v domácnosti. Originalitou zaujmú výrobky pochádzajúce z podpolianskych sklární, v posledných rokoch pribudla pekná kolekcia predmetov z produkcie modrotlačiarskej dielne v Detve.   Nemenej vzácnou pre múzeum, verejnosť či odborníkov je určite aj kolekcia ľudových hudobných nástrojov pochádzajúca z obnovenej súťaže výrobcov ľudových hudobných nástrojov Instrumentum Excellens, ktorá prebieha s prestávkami v kontexte sprievodných podujatí Folklórnych slávností pod Poľanou od roku 2001 do súčasnosti.  Je prezentovaná v najnovšej stálej expozícii  Slovenské ľudové hudobné nástroje z projektu Instrumentum Excellens FSP Detva 2001 – 2020. Múzeum sa už niekoľko rokov venuje aj zberu a dokumentácii tradičných ľudových výrobkov a remesiel zo Slovenska v rámci Jarmoku remesiel počas jednotlivých ročníkov FSP v Detve. 

Hoci prvá písomná zmienka o Detve je až z roku 1638, korene osídlenia jej územia siahajú omnoho hlbšie, až k včasnostredovekému hradisku Kaľamárka.  Základy archeologického fondu múzea  položili nálezy z tejto lokality, ako aj z Vígľašského zámku, rozšírili ich nálezy  z novších výskumov v Detve – lokality Lúčna štvrť, v roku 2023 fond doplnil predmet z nálezu vzácnej bronzovej dýky z lokality Hriňová. Predmety sú sčasti sprístupnené v rámci stálej historickej výstavy Detva v kontexte Vígľašského panstva.                         

Historický fond tvorí najmä fotodokumentačný a listinný materiál približujúci históriu vzniku a súčasnosť Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, ako aj históriu Detvy samotnej. V tomto fonde pribudol v roku 2011 historicky hodnotný predmet – ručne vyrobená faksimile privilegiálnej listiny na pergamene z 13. 12. 1811, ktorou panovník František I.  Habsburský udeľuje mestečku Detva právo raz týždenne konať trh a štyri razy do roka jarmok. Faksimile zhotovil MgA. Ivan Kopáčik, DiS., s prekladom do slovenského jazyka je prístupná návštevníkom múzea v priestoroch stálej historickej výstavy. Zaujímavými sú aj fotodokumentačné i trojrozmerné zbierkové predmety  z pozostalosti prvého slovenského námorného kapitána – Júliusa Juraja Thurza, významného rodáka z Detvy, ich podstatná časť je prezentovaná prostredníctvom stálej výstavy Z Detvy na more... Postupne sa rozširuje aj materiál týkajúci sa rodiny Vagačovej. Jednotlivé predmety z bohatého  etnografického, historického i archeologického zbierkového fondu sú a budú prezentované naďalej v rámci krátkodobých výstav a stálych expozícií, ale aj publikačných výstupov a rôznych kultúrno-edukačných podujatí.  Nemenej dôležitou úlohou a poslaním pracovníkov je celoročná starostlivosť o zbierkové predmety, náročné sú dokumentačné činnosti, bez ktorých by múzeum stratilo svoje opodstatnenie a nosný odkaz pre budúce generácie. Od roku 2016 pracovníci múzea spolupracovali s Múzeom SNP v Banskej Bystrici – Digitalizačným pracoviskom v rámci odborného ošetrenia zbierkových predmetov a ich digitalizácie.  Po jeho zrušení  a zmene podmienok zabezepčuje múzeum konzervovanie a reštaurovanie zbierok dodávateľsky prostredníctvom projektov. Rovnako aj akvizície a rozširovanie zbierkového fondu sa v posledných rokoch realizuje predovšetkým prostredníctvom podporených projektov v spolufinancovaní vlastných zdrojov. Výrazným zdrojom akvizícií sú naďalej početné a vzácne dary zo strany širokej verejnosti. Zbierkové predmety sú prezentované v  priestoroch stálych výstav a expozícií, väčšia časť je uložená v depozitároch – sprístupňujú sa v kontexte ďalších krátkodobých prezentačno-výstavných aktivít.

Kontakty, návštevné hodiny, služby

Kontaktná adresa

Podpolianske múzeum
Námestie SNP 1
962 12 Detva

Kontaktné osoby

PaedDr.  Renata Babicová, vedúca múzea
Telefón:  0918 167 711
E-mail:   muzeum@kcdetva.sk

Mgr. Elena Mühlbergerová, odborná pracovníčka múzea
Telefón:  0918 167 711
e-mail:    muzeum@kcdetva.sk

Návštevné hodiny

OKTÓBER – JÚN

Pondelok:             9:00 – 11:30 h   12:00 – 17:00 h

Utorok – piatok:    8:00 – 11:30 h   12:00 – 16:00 h

Skupinové návštevy je potrebné ohlásiť vopred. 

Sobota:                 Ohlásené návštevy (aspoň 2 dni vopred, minimálny počet 5 osôb).

Nedeľa:                 Zatvorené                             

SVIATKY ZATVORENÉ 

JÚL – SEPTEMBER

Pondelok:   ZATVORENÉ

Utorok – sobota: 9:00 – 11:30 h   12:00 – 17:00 h

Skupinové návštevy je potrebné ohlásiť vopred. 

Nedeľa:  Zatvorené

SVIATKY ZATVORENÉ 

Návštevnícky poriadok

Pre Návštevnícky poriadok kliknite sem 

Služby

• lektorský výklad v stálych expozíciách a výstavách,

• štúdium odbornej literatúry v odbornej knižnici múzea –  prezenčne,

• odborná metodická pomoc študentom, verejnost, vedecké bádanie na základe Bádateľského poriadku (pre zobrazenie Bádateľského poriadku kliknite sem),

• kultúrno-vzdelávacie a neformálne edukačné aktivity: prednášky, besedy spojené s prezentáciami s tematikou z oblasti histórie, etnológie, archeológie, ochrany kultúrnych pamiatok a pod. – s  prizvanými odbornými lektormi,

• regionálna výchova pre preškolské a školské inštitúcie s pracovíkmi múzea i prizvanými lektormi: neformálne výchovno-vzdelávacie hodiny spojené s obrazovými prezentáciami (dejepis, regionálna, výtvarná výchova  a pod.) podľa požiadaviek inštitúcií,

• výtvarné tvorivé dielne (pre ponuku aktivít kliknite sem),

• propagačný materiál,

• predaj vlastných odborných publikácií:
  
  

  J. Žilák: Sklárne na Podpoľaní (10 €/ ks)

  Zborník Detva –  Tradície, premeny a súčasnosť (10 €/ ks)

  T. Figurová, E. Mühlbergerová: Fotoaparátom Jána Lassovszkého – fotografie Detvy v prvej polovici 20. storočia (10 €/ ks)

       

Ceny za služby (v eurách)

Projekty

ĎAKUJEME ZA PODPORU  

Projekt zrealizovaný s podporou FPU (2025)

ODBORNÉ OŠETRENIE (KONZERVOVANIE) ČEPCOV V ZBIERKOVOM FONDE PODPOLIANSKEHO MÚZEA V DETVE.

Ženské čepce z 1. polovice 20. storočia v etnografickom zbierkovom fonde Podpolianskeho múzea v Detve  predstavujú  vzácnu kolekciu  autentických čepcov nosených vo všedných i v sviatočných dňoch.  Mnohé čepce sa však už do zbierok múzea dostali opotrebované i poškodené, a tak bolo nevyhnutné zabrániť ich ďalšej degradácii  odborným ošetrením.

Prostredníctvom podporeného projektu z Fondu na podporu umenia (FPU) sa podarilo zrealizovať odborné ošetrenie – konzervovanie 79 kusovej kolekcie čepcov  z 13 lokalít regiónu  Podpoľania: Detva, Stožok, Očová, Hrochoť, Dolná Mičiná, Podkriváň, Dobrá Niva, Zvolenská Slatina,  Kriváň, Hriňová, Poniky, Vígľaš, Horný Tisovník.

Popri pracovníčkach múzea bola hlavnou odbornou realizátorkou a garantkou Mgr. art. Barbora Figuli, reštaurátorka špecializujúca sa na odborné ošetrenie historických textílií. Hlavne jej zásluhou sa naplnil hlavný cieľ projektu  – zastavenie degradácie poškodeného a častým nosením opotrebovaného materiálu čepcov a tým ich záchrana. Vyčistené čepce zažiarili v pôvodnej kráse. Špeciálnymi postupmi sa odstránili alebo zjemnili značne znečistené plochy, oživili sa zanesené a vyšedivené farby, scelili sa výrazne roztrhnuté, poškodené časti, nahradili sa nevhodne druhotne vložené časti, rozpustené nitky sa zapracovali do materiálu, dovyšívaním/doháčkovaním sa doplnili poškodené jemné vzory, nanovo sa zapracovali/nahradili vypadnuté koráliky, flitre, stužky, očká na ukončeniach  a ďalšie drobnosti tak, aby vznikol jednotný pôsobivý celok vhodný k prezentačným účelom.

Prínosom je nielen  uchovanie autenticity predmetov, zvýraznenie ich remeselno-výtvarného prevedenia a znovuobjavenie ich pôvodnej krásy, ale aj zachovanie reálnych  predmetov pre ďalšie generácie. V tejto etape projektu bola prioritou záchrana stavu danej kolekcie čepcov. Víziovo však budú získané predmety slúžiť na prezentačno-výstavné, publikačné, edukačné a ďalšie odborné činnosti Podpolianskeho múzea pre  laickú i odbornú verejnosť v širokom vekovom spektre.

Projekt bol z FPU podporený sumou 2 500 €.  

Z vlastných zdrojov (rozpočtu Kultúrneho centra A. Sládkoviča) bol dofinancovaný sumou 2 050 €. Vynaložené úsilie a finančné prostriedky sa však mnohonásobne vyplatili – znovuobjavená krása čepcov po odbornom zásahu rozhodne patrí k skvostom zbierkového fondu Podpolianskeho múzea v Detve a je nevyčísliteľným odkazom tradičných hodnôt Podpoľania pre budúce generácie.

Hlavný partner: Odborné ošetrenie (konzervovanie) čepcov v zbierkovom fonde Podpolianskeho múzea v Detve z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Projekt zrealizovaný s podporou FPU  (2022)

TRADÍCIE A SÚČASNOSŤ

AKVIZÍCIA PREDMETOV DO ETNOGRAFICKÉHO FONDU PODPOLIANSKEHO MÚZEA V DETVE

Vďaka projektu sa podarilo zrealizovať  akvizíciu predmetov  na základe výskumu realizovaného pracovníčkami Podpolianskeho múzea v Detve. Jej výsledkom bolo získanie 85 kusov hodnotných predmetov do etnografického fondu v oblasti ľudového odevu, bytového textilu a predmetov z vybavenia domácností pochádzajúcich z domácností Podpoľania datovaných do  1. a 2. polovice 20. storočia. V akvizícii odevu sa kládol dôraz  na zachytenie tak tradičných odevných prvkov pracovného i sviatočného/obradového charakteru, ale aj ich zmien a vývoja v kontexte dobových zmien od 1. polovice 20. storočia do súčasnosti. Odev Podpoľania je strihom, skladbou a výzdobou jedinečný v kontexte Slovenska a historicky vychádza z detvianskeho odevného typu. Sviatočný odev je zdobený vytkávaním, háčkovaním, paličkovaním, najmä však vyšívačskými technikami s prevahou unikátnej techniky krivej ihly s typickou ornamentikou v prevedení na rôznorodých materiáloch. Viaceré z predmetov sú unikátne kúsky, vzácne zachytené v teréne, napr. autentická svadobná parta z Detvy zo začiatku 20. storočia, torzo mužskej košele  či súčasti detského tradičného odevu (i ďalšie), ktoré v zbierkach múzea absentujú.

Akvizícia bytového textilu bola zameraná na získanie  predmetov z vybavenia tradičných domácností s datovaním do 1. pol. 20. storočia, ale aj na predmety modernejších domácností v duchu trendov z 2. polovice 20. storočia v kontinuite ich vývoja. Sú inšpirované tradičnými vzormi a technikami výzdoby so zachytením ich variabilnosti, zároveň jedinečnosti,  originality a vlastného rukopisu daného výrobcu v citlivom inovatívnom a kvalitnom prevedení na rôznorodých materiáloch.

Akvizícia bola realizovaná od 8 majiteliek z lokalít Detva, Hriňová, Zvolenská Slatina, Slatinka (dnes už zaniknutá obec Podpoľania.)

Prínos projektu sa prejaví predovšetkým v kvalitnom zhodnocovaní zbierok v súlade s odbornou profiláciou múzea, nových výstavno-prezentačných aktivitách, možnostiach ďalších študijných, metodických, publikačných výstupov či v spolupráci s odbornou verejnosťou.

Predmety boli po ohodnotení členkami odbornej Komisie pre tvorbu zbierok pri Podpolianskom múzeu v Detve  a schválení štatutárnym zástupcom  zaradené do zbierkového fondu múzea pod číslami: 2023/0001 – 2023/0085  a E-005147 – E-005231. Celkový počet počet zbierkových predmetov sa tak rozrástol na konečný stav  6 629 prírastkových čísel.

Projekt bol podporený sumou 3 000 €.

Hlavný partner: Akvizíciu predmetov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Projekt zrealizovaný s podporou FPU  (2020)

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ HUDOBNÉ NÁSTROJE Z PROJEKTU INSTRUMENTUM  EXCELLENS FSP DETVA  2001 – 2020

Stála expozícia v Podpolianskom múzeu v Detve                                                      

Expozícia je výsledkom zhromažďovania ľudových hudobných nástrojov z prestížnej celoštátnej súťaže výrobcov Instrumentum Excellens Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, realizovanej v r. 2001 – 2010 a 2017 – 2019. Nadväzuje na súťaž výrobcov ľudových hudobných nástrojov Instrumentum Excellens o Cenu Dr. Ladislava Lenga konanej v rámci FSP v Detve v r. 1975 – 1985. 

Prostredníctvom projektu bolo možné vytvoriť moderne riešenú reprezentatívnu expozíciu s edukatívno-náučným charakterom a nadčasovým grafickým riešením, ktorá  predstavuje bohaté spektrum nástrojových skupín v počte 118 kusov nástrojov od 47 výrobcov zo Slovenska  z II. a III. cyklu tejto súťaže. Najlepší účastníci súťaže získali predmetný certifikát – Cenu Instrumentum Excellens FSP Detva, kde prioritou bola  zvuková – hudobná kvalita, zachovanie tradičných znakov a postupov i výtvarná úroveň nástrojov.  S interaktívnymi prvkami, medailami od akademického sochára Jána Kulicha,  dokumentačnými výstupmi i audiovizuálnymi nahrávkami má expozícia  čím osloviť návštevníka v širokom vekovom, sociálnom, laickom i odbornom spektre. Dominujúcim prvkom expozície je 21 majestátnych fujár, zaujmú však aj ostatné nástroje – trombity, gajdy, píšťaly, signálne, strunové nástroje, zvukové hračky – zábavky, rohy – trúby či zvoncov. Zámerom je priblížiť širokej verejnosti aktivity FSP v Detve zamerané na výrobu a výrobcov ľudových hudobných nástrojov, zachovávať bohaté kultúrne dedičstvo Podpoľania a aktivizovať potencionálnych záujemcov-pokračovateľov, hlavne mladú generáciu. Verejnosti bola sprístupnená od 30. 11. 2020, počas pandémie sa uskutočnilo len komorné otvorenie za prítomnosti primátora mesta Ing. Jána Šufliarského, riaditeľky Kultúrneho centra A. Sládkoviča Ing. Eriky Mojžišovej a odborných pracovníčok múzea.

Expozíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, na spolufinancovaní sa podieľalo Mesto Detva, Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve.  Ďakujeme však aj Folklórnym slávnostiam pod Poľanou v Detve, pripravovateľom a organizátorom samotného podujatia Instrumentum Excellens FSP Detva. Rovnako aj podnikateľským subjektom, inštitúciám, jednotlivcom za pomoc pri príprave podmienok na vybudovanie expozície počas pandémie a za podporu pri odkupovaní nástrojov od r. 2001 do zbierok múzea, pripravovateľom i odborným garantom  pri tvorbe expozície.

Projekt bol podporený sumou 13 000 €.

Hlavný partner: Expozíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Projekt zrealizovaný s podporou FPU  (2019)

MODERNIZÁCIA MÚZEA – CESTA K NÁVŠTEVNÍKOVI

(Zakúpenie flexibilných figurín na skvalitnenie expozícií Podpolianskeho múzea v Detve)

Hlavným zámerom projektu bolo zakúpenie flexibilných figurín pre potreby modernizácie Podpolianskeho múzea a vytvorenie podmienok na výraznejšiu prezentáciu zbierok v kontexte  múzejných výstav – predovšetkým dobového tradičného odevu, s celkovým efektom pozitívneho zážitku u návštevníka. Figuríny spĺňajú presne to, čo dodávateľ Figuríny SK, s. r. o. Poprad  deklaroval a čo každé moderné múzeum potrebuje. Vkusné, s mierne štylizovanými tvárami a postavou v jemnej prírodnej farbe, ohýbateľné, variabilné, ľahké, vhodné aj na častú manipuláciu a prenos. Menšie postavy sú vhodné a zodpovedajú veľkostiam dobového, v našom prípade predovšetkým ľudového odevu.  Figuríny sú prvýkrát prezentované v priestoroch novootvorenej krátkodobej výstavy Tradičné kožuchy a kožušníci (štyri kusy: dve mužské, dve ženské), čím výrazne podporili jej celkový moderný vzhľad. Jeden kus mužskej figuríny bol zatiaľ doplnený do stálej expozície Detva v kontexte Vígľašského panstva. Figuríny podčiarkli krásu tradičných  kožuchov Detvy a okolia a výrazne napomohli celkovému vizuálnemu stvárneniu výstavy. Rovnako v rámci historickej výstavy dáva figurína vyniknúť originálnemu mužskému ľudovému odevu Podpoľania. Po skončení krátkodobej kožušníckej výstavy sa figuríny v decembri 2019  premiestnia a po výmene odevu  sa vhodne doplnia do priestorov uvedenej stálej historickej výstavy, kde práve týmto spôsobom plánujeme jej čiastočnú  reinštaláciu. Časť figurín sa v budúcich rokoch bude  používať pri realizácii aktuálnych nových výstav v priestoroch múzea. 

Projekt bol podporený sumou 2 000 €.

Hlavný partner: Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Projekt zrealizovaný s podporou FPU  (2017)

SPOZNÁVAJ REGIÓN PODPOĽANIE

(Zhotovenie propagačného materiálu v troch sadách z histórie a tradičnej ľudovej kultúry Podpoľania)

Zámerom projektu  Spoznávaj región Podpoľanie bolo formou propagačného materiálu prezentovať prostredníctvom archívnych materiálov, odborného  výskumu a dokumentácie  históriu a výber z bohatého zbierkového fondu múzea nasledovne:

I. Detva v premenách času:  propagačný materiál predstavuje mesto a jeho premeny v historickom kontexte

II. 230 rokov prvej slovenskej bryndziarne: vybraný materiál približuje život a prínos jednej z najvýznamnejších detvianskych rodín – zakladateľov prvej slovenskej bryndziarne). 

III. Krása krivej ihly: materiál prezentuje výber z bohatého etnografického zbierkového fondu múzea, predovšetkým so záberom na rukávce  s výzdbou techniky krivou ihlou

Každá sada predstavuje samostatný folder/obal s vloženými jednotlivými stranami po 15 kusov obojstranných farebných fotografií formátu A5 so sprievodným textom a popismi fotografií. Každá sada bola vydaná v náklade 1000 ks.

 Vybrané fotografie svojou jedinečnosťou podávajú svedectvo nielen o historickom kontexte Detvy a tradičných hodnotách ľudu na Podpoľaní, ale reprezentujú duchovné a materiálne hodnoty Slovenska vôbec. Jedinečnosť fotografií podčiarkuje aj to, že väčšina z nich nebola doposiaľ publikovaná. Propagačné materiály posilnia cestovný ruch, kde stále pociťujeme výraznú absenciu kvalitného propagačného materiálu. Projekt reaguje aj na dlhodobé podnety návštevníkov a verejnosti je orientovaný smerom k širokej laickej i odbornej verejnosti. Pomôže nielen  pri propagácii Podpolianskeho múzea, Detvy, Podpoľania, ale ľudovej kultúry Slovenska.

Projekt bol podporený sumou 3 500 €.

Hlavný partner: Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na Podporu umenia

Projekt zrealizovaný s podporou Ministerstva kultúry SR  (2015)

Z DETVY NA MORE ... JÚLIUS JURAJ THURZO, PRVÝ SLOVENSKÝ NÁMORNÝ KAPITÁN

(Stála výstava v Podpolianskom múzeu v Detve)

Podpolianske múzeum od svojho vzniku venovalo pozornosť menu Júliusa Juraja Thurzu, pracovníci múzea pripravili krátkodobé výstavy, besedy s potomkami námorného kapitána a pracovníkmi Slovenskej plavby a prístavov, v roku 2002 bola vydaná príležitostná poštová pečiatka a v roku 2010 sa slávnostne odhalila pamätná tabuľa k 60. výročiu jeho úmrtia. Počas týchto rokov pracovníci múzea za podpory potomkov rodiny a pracovníkov Slovenskej plavby a prístavy a. s. Bratislava neustále zhromažďovali pramene viažuce sa k životu námorného kapitána.

Dlhodobá spolupráca sa nakoniec vďaka podpore grantu Ministerstva kultúry SR pretavila do výsledku – realizácie stálej výstavy, ktorá predstaví zozbierané pramene z archívov i dobové autentické predmety z pozostalosti kapitána. Júliusa Juraja Thurzu priblíži širokej verejnosti nielen ako odvážneho námorníka, ale zároveň  ako statočného a láskavého človeka.

Projekt okrem spomínanej spolupráce finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, vďaka čomu bolo možné pripraviť grafický a výtvarný návrh posterov, materiálové náklady a služby súvisiace s celkovou realizáciou výstavy.

Projekt zrealizovaný s podporou Ministerstva kultúry SR (2015)

OCHRANA ZBIERKOVÉHO FONDU A PRIESTOROV PODPOLIANSKEHO MÚZEA V DETVE

(Zakúpenie poplašného systému na hlásenie narušenia)

Podpolianske múzeum sa v roku 2014 presťahovalo do historických priestorov bývalého obecného úradu v Detve. Priestory budovy zahŕňajú pôsobivú vstupnú halu, depozitáre, výstavné i vedľajšie priestory, kanceláriu. Vďaka podporenému grantu sa mohlo zrealizovať zabezpečenie ochrany zbierkového fondu múzea a samotných priestorov budovy, zároveň tak vytvoriť i predpoklady na realizáciu náročnejších výstavno-prezentačných podujatí. Prostredníctvom finančných prostriedkov bol zakúpený kvalitný poplachový systém na hlásenie narušenia priestorov v budove múzea.

Projekt zrealizovaný s podporou Ministerstva kultúry SR (2014)

DETVIANSKA VÝŠIVKA KRIVOU IHLOU

(Akvizícia predmetov do zbierkového fondu Podpolianskeho múzea)

Na základe projektu  získalo Podpolianske múzeum do zbierkového fondu prostredníctvom akvizície 24 kusov jedinečných prác zameraných na výšivku krivou ihlou (bytový textil, odev) od piatich majiteľov z Detvy. Po zasadnutí Komisie pe tvorbu zbierok při Podpolianskm múzeu a schválení štatutárnym zástupcom predmety obohatili zbierkový fond múzea.

Nadobudnuté predmety sa plánujú dlhodobo využiť v rámci všetkých odborných činností: prezentačných aktivít – výstav,  prednášok, otvorených vyučovacích hodín, prezentácií, pre odborné štúdium, metodickú, edičnú,  publikačnú i propagačnú činnosť. Podpolianske  múzeum naplánovalo už v júli  2015 krátkodobú výstavu s cieľom sprístupnenia  časti etnologického fondu a v jej kontexte predstaviť práve detviansku výšivku  krivou ihlou na textile i odevných častiach.  Výstava je plánovaná ako sprievodné podujatie 50. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a v rámci nej budú prezentované aj predmety získané akvizíciou za podpory Grantu MK SR.

Nadobudnuté predmety výrazne obohatili, skvalitnili a postupne kompletizujú etnologický zbierkový fond múzea  a tým posilňujú aj jeho celkový regionálny aj nadregionálny potenciál vo všetkých odborných činnostiach.

Projekt zrealizovaný

s podporou Ministerstva kultúry SR

(2013)

MODERNIZÁCIA INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ PODPOLIANSKEHO MÚZEA (nákup výpočtovej techniky)

Projekt zrealizovaný

s podporou Ministerstva kultúry SR

(2009)

OVCE MOJE, OVCE... (VALASKÁ KULTÚRA NA PODPOĽANÍ)

(Stála expozícia v Podpolianskom múzeu v Detve)

Prvá stála expozícia  v múzeu je venovaná ovčiarstvu, mliekarstvu a bryndziarstvu. Predstavuje vznik prvej slovenskej bryndziarne a zásluhy jej zakladateľov – rodinu Vagačovcov. Časť expozície predstavuje prostredníctvom hmotných artefaktov duchovný odkaz valaskej kultúry v Detve a na Podpoľaní.

Projekty zrealizované

s podporou Komisie kultúry Mesta Detva

2012

DETVA V KONTEXTE VÍGĽAŠKÉHO PANSTVA

(Dlhodobá výstava v Podpolianskom múzeu)

Výstava vďaka grantu umožňuje predstaviť  a prezentovať verejnosti prostredníctvom písomných i hmotných prameňov prierez historickými medzníkmi Vígľaškého panstva, premenami hradu i jeho majiteľov. V tomto kontexte približuje i vznik Detvy a jej prepojenie na tradičnú ľudovú kultúru. Výstava je dlhodobo určená širokému vekovému spektru s doplňujúcimi mimoškolskými aktivitami a vhodná pre širokú laickú i odbornú verejnosť.

2013

* ZABEZPEČENIE NÁKUPU PREDMETOV DO ZBIEROK PODPOLIANSKEHO MÚZEA

 * ZÁKLADNÉ OŠETRENIE A NOVÝ SYSTÉM DLHODOBÉHO ULOŽENIA

 FOTODOKUMENTAČNÝCH MATERIÁLOV V PODPOLIANSKOM MÚZEU

2011

* VYHOTOVENIE OBOJSTRANNEJ FAKSIMILE LISTINY NA PERGAMENE S PRÍVESNOU VOSKOVOU PEČAŤOU V DREVENOM PUZDRE (K 200 ročnému výročiu udelenia privilegiálnej listiny mestečku Detva vydanej 13. 12. 1811 Františkom I. Habsburským.)

* ZAKÚPENIE PEVNÉHO EXTERNÉHO DISKU – skvalitnenie dokumentačnej a administratívnej práce v múzeu, zabezpečenie uloženia a uchovávania dát

Výročné správy

Výročné správy Podpolianskeho múzea od roku 1999 nájdete na webstránke:

http://www.snm.sk/?vyrocne-spravy-muzei-sr

Mesto a okolie

Kaľamárka

Kalamárka – Chrapková patrí medzi najstaršie archeologické lokality na Slovensku. V novembri v r. 1889 tu uskutočnili prvé archeologické prechádzky Andrej Kmeť s Karolom Antonom Medveckým. Po prvej a druhej sv. vojne sa stala stredobodom pozornosti amatérskych záujemcov. Žiaľ, týmito aktivitami dochádzalo aj k ničeniu lokality a viacero týchto nálezov skončilo v súkromných zbierkach, časť v rôznych múzeách alebo zmizlo bez stopy. Preto archeologický ústav SAV v Nitre v r. 1986 – 1989 pristúpil k serióznemu archeologickému výskumu tejto lokality. Z realizovaných 23 sond sa našlo vyše 8000 fragmentov keramiky a okolo 500 drobných predmetov. Dokázalo sa budovanie hradiska a jeho osídlenie v rôznych historických obdobiach. Dokázateľne tu bolo osídlenie už v mladšej dobe bronzovej, miesto zažilo výboje Keltov v železnej dobe, dobu rímsku, sťahovanie národov až po slovanské – veľkomoravské obdobie. Zo skúpych písomných prameňov viažucich sa k 10. /11. storočia možno vyčítať, že tieto regióny sa postupne začleňujú do novovzniknutého Uhorska. Nakoniec hradisko zaniká mohutným požiarom a stráca v tomto období svoj strategický význam. Mohutné skalné bralo Kaľamárka ( 816 m. n. m.) je dodnes zaujímavým lákadlom pre miestnych i zahraničných turistov či skalolezcov.  Históriou i prírodnými zaujímavosťami lokality turistov sprevádza vybudovaný náučný chodník. 

Foto: R. Babicová, archív Podpolianskeho múzea v Detve

Kostol sv. Františka z Assisi

Klasicistický Kostol sv. Františka z Assisi bol postavený v rokoch 1804 – 1805 na mieste renesančného kostola zo 17. storčia, z ktorého do novostavby prebrali už len vežu. Hlavný oltár je klasicistický, pôsobivé sú aj neskorobarokové oltárne maľby a bohato zdobený interiér. Na južnej strane kostola je umiestnená pamätná tabuľa Karolovi Antonovi Medveckému, národnému etnografovi a historikovi, ktorý v Detve pôsobil ako katolícky kňaz v r. 1899 – 1901. Výsledkom zhromažďovania jeho cenných poznatkov je Monografia Detva (1905) ako prvá slovenská monografia obce vôbec. Budova kostola je zapísaná v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Poniže kostola je zachovaná ľudová plastika – kamenná prícestná neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1766. Na križovatke Partizánskej a Cintorínskej ulice sa nachádza kamenná neskorobaroková polychrómovaná ľudová plastika sv. Floriána z 18. storočia.

Vagačov dom

Rodinný dom rodiny Vagačovcov,  zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. Ján Vagač, rodák zo Starej Turej, založil prvú bryndziareň na Slovensku v Detve v r. 1787, ktorej výrobky sa stali obľúbené doma i v zahraničí.  V jeho odkaze úspešne pokračovali do začiatku 50. rokov ďalší rodinní príslušníci. Dom bol postavený na začiatku 20. storočia a nadstavaný v r. 1930. Histórii rodiny a jej významnému odkazu nielen v kontexte Detvy sa venuje stála expozícia v Podpolianskom múzeu, ale aj viaceré publikačné výstupy s bohatými dokumentačnými materiálmi.

Pôvodný detviansky dom s bránou na Námestí SNP č. 6

Architektúra do roku 1918 mala v Detve charakter ľudového staviteľstva. Murovaný mestečkársky dlhý dom s  dvorom bol charakteristický pre Detvu v minulosti a odlišoval sa od tzv. lazníckeho typu domov. Do dnešných čias predstavuje tento typ domu tzv. Dianiškov dom na Námestí SNP 1 č. 257. Zaujímavosťou a súčasťou domu je drevená brána so strieškou uzatvárajúca dvor (s datovaním 1857),  ktorá je poslednou zachovanou ukážkou drobnej drevenej architektúry pôvodnej Detvy. Ľudový dom s bránou je zapísaný v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. 

Foto: R. Babicová, archív Podpolianskeho múzea v Detve

Expozícia drevených náhrobných krížov (pri Kalvárii)

Umelecké cítenie detvianskych ľudí sa dostalo do sveta najmä prostredníctvom pestrých výšiviek a vyrezávaných krížov. Náhrobné a prícestné drevené kríže v Detve a okolí z 19. a 20. storočia sú regionálnou osobitosťou. Ich špecifický charakter a unikátnosť dotvorilo hlavne 18. storočie, keď sa baroková kultúra v Detve a okolí odrazila vytvorením tzv. zľudovelého baroka. Staršie aj novšie náhrobné  kríže sa nachádzajú dodnes na miestnom cintoríne,  časť najhodnotnejších bola po ich obnove premiestnená  v r. 2000 ako Expozícia drevených náhrobných krížov ku Kalvárii nad cintorínom. Niektoré z nich sú zapísané v Registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. V r. 2017 boli ako prvok Drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní zapísané  aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich výrobcami boli zruční chlapi z dediny, medzi nimi v 20. rokoch 20. stor. vynikal Jozef Fekiač, ale aj ďalší majstri, na ktorých nadväzujú aj zruční súčasní výrobcovia. Majster tvoril nielen pre Detvu či okolité obce, ale aj pre Slovenské národné múzeum v Martine a jeho 60 krížov sa nachádza na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách. Kríže boli známe najprv ako náhrobné, neskôr sa podľa nich začali vyrábať omnoho vyššie prícestné kríže. Stavali sa popri cestách, pri školách, v častiach  chotárov, ba i na súkromných pozemkoch. Dodnes malebne dotvárajú kolorit  Detvy i tunajšieho regiónu a sprevádzajú návštevníka po okolitých lazoch. 

Foto: R. Babicová, archív Podpolianskeho múzea v Detve

Kaplnka na Kalvárii

S výstavbou Kalvárie sa začalo r. 1910 a tvorí ju 14 zastavení krížovej cesty s maličkým kostolíkom. Zastavenia sú malé murované stavbičky s obdĺžnikovým pôdorysom, zastrešené sedlovou strieškou. V presklených nikách sú zobrazené výjavy Krížovej cesty. Samotná kaplnka je postavená v historizujúcom slohu, uprostred so sochou Piety. Čelnú fasádu ukončuje drevená zvonička. Pri kaplnke stojí vyrezávaný detviansky kríž od miestneho ľudového rezbára Jána Fekiača z r. 1974. Zaujímavosťou je aj 75 kg vážiaci zvon, ktorý darovala kaplnke r. 1935 vdova Antónia Vagačová.  Kalvária sa viackrát renovovala, naposledy v r. 2007.